Ochrana pri búrke
17. 7. 2010
Výskyt bleskov v prírode je spojený obyčajne s náhlymi zmenami počasia. Preto pri pobyte vo voľnej prírode je vhodné včas pozorovať na oblohe formovanie mohutných búrkových mrakov, spozorovanie hrmenia a príchod dažďa. Dusno a silnejúci vietor so vzdialeným hrmením a blýskaním sú predzvesťou blížiacej sa búrky. Vzdialenosť búrky od miesta pobytu je možno ľahko odhadnúť pomocou rýchlosti šírenia sa zvuku tj. z časového intervalu medzi zábleskom a následným zahrmením.
Svetlo sa šíri rýchlosťou 300 000 km/s, teda je 900 000 krát rýchlejšie než zvuk, ktorý sa šíri rýchlosťou 330 m/s (0,33 km/s). Tým je vysvetlené oneskorenie medzi bleskom a hromom, ktoré nám v prírode môže pomôcť poznať ako ďaleko sa od nás prichádzajúca búrka nachádza. Vzdialenosť búrky si teda ľahko zistíme. Keď zbadáme blesk, začneme počítať sekundy, pokiaľ nebudeme počuť hrom. Jedna sekunda predstavuje 330 metrov, tri sekundy predstavujú 1 km. Hrom je počuť na vzdialenosť cca 20 km. Ak do 30 sekúnd počuť hrmenie od záblesku, predstavuje to vzdialenosť búrky od nás cca 10 kilometrov
Pri rozdiele do 10 sekúnd je búrka už nebezpečne blízko, no i pri intervale od 10 do 20 sekúnd je situácia už nebezpečná.
Treba si uvedomiť, že žiadne miesto vo voľnej prírode nie je absolútne bezpečné pred zásahom blesku. V horách sa mení počasie omnoho rýchlejšie a častejšie, než je väčšina bežných ľudí z veľkomiest zvyknutá. Jasná obloha ráno v lete nemusí znamenať, že bude celý deň pekne. Je treba sledovať oblohu a vývoj počasia. Postupné pribúdanie búrkových kopovitých mrakov, ktorých farba je tmavá až čierna, výrazné dusno a počutie vzdialeného hrmenia v diaľke, sú príznakmi prichádzajúcej sa búrky obyčajne v popoludní. Čo teda robiť počas prichádzajúcej búrky?
Už pri prvých príznakoch blížiacej sa búrky je treba prerušiť všetky aktivity a plány a obmedziť pohyb v exponovaných terénoch ako sú vrcholy a hrebene hôr, kde je veľké riziko zasiahnutia bleskom a snažiť sa čo najskôr dostať do údolia, sedla, doliny, či lesa a vyhľadať podľa možností vhodný úkryt. Tak isto sa snažíme opustiť voľné priestranstvo ako je lúka, pole, vodná plocha a pod. Zásadou je, aby sme neboli my najvyšším bodom na okolí. V otvorenom plochom teréne je vhodné ukryť sa v nejakej priehlbine. Ak nie je v blízkosti vhodný úkryt, treba sa vyhnúť tým miestam, ktoré sú podľa skúseností zvlášť nebezpečné. Sú to osamelé stojace stromy alebo skupiny stromov, senníky, stĺpy nadzemného vedenia a v ich blízkosti, vrcholky hôr, pahorky, vyhliadkové veže a pod. V prípade väčšej skupiny nachádzajúcej sa v prírode je lepšie sa rozptýliť v priestore oddelene niekoľko metrov (minimálne 3 m) od seba. Husté lesy možno považovať za bezpečné miesta. Relatívnu ochranu možno nájsť na úpätí skalných stien, kde bezpečná zóna zodpovedá približne výške skaly, ale pre vybíjajúce sa prúdy sa musíme od nej vzdialiť aspoň na 2 metre, aby sme neboli vystavení priamemu zásahu blesku. Ak je skalná stena vysoká minimálne 15 m, bezpečná zóna sa smerom od skaly znižuje, preto je najvhodnejšie zostať počas búrky približne v prvej tretine bezpečnostnej zóny. Pri búrke sa zvyšuje nebezpečenstvo pádu kamenia, tak je vhodné dať si prilbu na hlavu (horolezci).
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.