Búrkový vietor a jeho škody
17. 7. 2010
Pomerne pravidelný je na Slovensku výskyt vysokých rýchlostí vetra, ktoré môžu mať aj veľmi zreteľný deštrukčný účinok. Najčastejšie sa vyskytujú takéto situácie pri prechodoch výrazných studených frontov, spojených s hlbokými tlakovými nížami, ktoré sa často v týchto prípadoch presúvajú z Atlantického oceánu cez Severné more, Škandináviu a Pobaltie smerom na východ. Výrazne zosilnenie vetra pozorujeme aj pred prehlbujúcimi sa brázdami nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou, kedy na Slovensku môže juhovýchodný a južný vietor dosiahnuť nielen v horských oblastiach, ale aj v nížinách juhozápadného Slovenska rýchlosť, pri ktorej už dochádza k závažnému poškodeniu stavieb. Ďalším typom poveternostnej situácie, pri ktorom zaznamenávame vysoké rýchlosti vetra, je postup stredu tlakovej níže cez naše územie. Našťastie, výskyt takýchto situácií na Slovensku je len zriedkavý, a ak sa predsa len vyskytnú, tak je to prevažne v zimných mesiacoch a v prechodných ročných obdobiach (najmä na jar). Učebnicovým príkladom takýchto situácií je víchrica z 19. novembra 2004, prípadne zimná víchrica Kyril, ktorá sa cez územie niektorých stredoeurópskych krajín prehnala v januári 2007.
Osobitným prípadom sú najmä letné búrky, počas ktorých postihuje vietor s ničivými účinkami väčšinou len málo rozsiahlu oblasť. Rýchlosť vetra v niektorých intezívnych búrkach môže výrazne presiahnúť hodnotu 100 km/h. Bežným sprievodným prejavom búrok sú tzv. húľavy, ktoré sú priamym prejavom existencie mohutných zostupných pohybov vzduchu v rámci búrkové oblaku. Ich najcharakteristickejším znakom je rotácia vzduchu v spodnej časti oblaku okolo horizontálnej osi. Na druhej strane sa však môžu pri búrkach vyskytnúť aj víry s vertikálnou osou rotácie, ktoré sú ešte nebezpečnejšie ako húľava, avšak ich výskyt je u nás ojedinelý. V odbornom žargóne sa tieto víry nazývajú tromby alebo tornáda. Príkladom mimoriadnych rýchlostí vetra pri búrke môže byť situácia z 25., resp 26. júna 2008 v okolí Bratislavy a Senca, prípadne z 15. augusta 2008 v oblasti stredného Považia. Z dlhodobého pohľadu je veterná napríklad oblasť Bratislavy, Podunajská nížina, Záhorie, dolné Považie, Ponitrie, Košická kotlina a všeobecne vysokohorské oblasti, hlavne sedlá. Najvyššia rýchlosť vetra bola doteraz na Slovensku zaznamenaná v Tatrách, na Skalnatom Plese dosiahol maximálny náraz vetra 29. novembra 1965 78,6 m/s (283 km/h). Vyskytujú sa tu padavé vetry, ktoré majú práve v takomto prostredí vhodné podmienky na výskyt.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.